Najkrajšie obdobie v živote ženy alebo TOTO mi o tehotenstve nepovedali!

Autor: Dominika Zvozilová | 4.8.2016 o 10:50 | Karma článku: 6,15 | Prečítané:  1584x

Pre mnoho žien sú dve čiarky splneným životným snom... Nájdu sa aj také, pre ktoré je to nočná mora, ale o takých neviem napísať nič bližšie, pretože ja som bola v tej prvej kategórii.

Hoci som si myslela, že to príde trochu neskôr po svadbe, aby sme stihli ešte letné mladomanželské radovánky na čele so svadobnou cestou, no keďže môj manžel je mimoriadne plodný (ako to on sám rád prízvukuje), zadarilo sa nám už necelý mesiac po uzákonení nášho zväzku (takže tí horší z matematiky sa pýtali, či som sa vydávala tehotná)... A nastalo pre mňa povestné najkrajšie obdobie v živote ženy... Iba, že by nie :)
Nechcem byť nevďačná za požehnanie môcť priviesť na svet nový život, ale buďme k sebe úprimní, nerobme si o deviatich mesiacoch tehotenstva zbytočné romantické ilúzie... Svoje určite vedia aj muži, ktorí toto obdobie prežívali so svojimi polovičkami takpovediac "z povzdálí". (pozn. Matky, ktoré to prežívali celý čas v eufórii, radosti a úplnej pohode, nech radšej ani nečítajú ďalej, aby si ušetrili nevraživé komentáre, aká som otrasná žena :), pozn. 2: Ženy, ktoré ešte deti nemajú, nech to čítajú na vlastné riziko, ja si vás na svedomie neberiem ;)).
- Ranná nevoľnosť - Gratulujem ženám, ktoré ju nemali a súcitím so všetkými ostatnými. Keď sa na teste objavili dva pásiky, samozrejme prestala som požívať alkoholické nápoje a aj cigarety sa stali tabu... Ale napriek tomu som mala prvých päť mesiacov takmer nepretržitú opicu. Vracanie síce nebolo na dennom poriadku, ale prišlo hocikedy, ideálne neskoro večer, takže prídavné meno RANNÁ v onom slovnom spojení by sme mohli zameniť za CELODENNÁ, nepredvídateľná a niekedy nekončiaca nevoľnosť. /Hoci pojem ranná nevoľnosť bola myslená ako nevoľnosť v počiatkoch tehotenstva, ale ani to u mňa neplatilo ;)/ Obyčajné umývanie zubov sa stalo na dlhé mesiace nočnou napínacou morou a nepomohlo ani, že som do svojho jedálnička zaradila oveľa skoršie raňajky, na aké som bola predtým zvyknutá. Cesta prostriedkami hromadnej dopravy s prímesami rôznych pachov tiež nebola prechádzka voňavou ružovou záhradou.
- Tehotenstvo nie je choroba - Ok, súhlasím, čakať dieťa nie je choroba, ale keď si to vezmeme čisto z fyziologického hľadiska, tak by sme to pokojne za určitý milý druh ochorenia brať mohli! Veď sa pozrime na príznaky: napríklad nevoľnosť, zápcha, narastajúca hmotnosť, opuchnuté končatiny, problémy s dýchaním, pohybové komplikácie, únava, zmeny nálad, zmena stavu chrupu, vlasov či pleti, kŕčové žily, zavodnenie ... Spomenuté a ešte ďalšie rozličné symptómy trvajú plus mínus deväť mesiacov a pôrodom sa z nich žena vylieči (aspoň z niektorých:)) Pričom každý z nich osamote bez sprievodného javu gravidity by pokojne mohol byť dôvodom minimálne na návštevu lekárne, ak nie aj na lekárske vyšetrenie. Detaily by som určite rada vynechala, pretože niektorí čítajú blogy napríklad pri jedení, ale nedá mi nepriblížiť jeden môj bežný tehotenský deň. Z prvého výkladu si vyberám taký, kedy sa mi už obúvalo o čosi ťažšie, ale stále som bola práceschopná: Sú tri hodiny ráno, vstávam a idem na wc, pretože musím ísť cikať. Nie je to každú noc, ale s blížiacim sa termínom čoraz častejšie. Ľahnem si naspäť, aby som vstala opäť na budík. 6:40 vstávam tentoraz už naozaj. Skúsim ísť na záchod (nielen cikať), nebola som už dva dni, ale evidentne ešte neprišla "moja chvíľa"... Spravím si niečo malé na zobnutie... Jogurty sa mi hnusia, takže to istí môj obľúbený rožok s maslom a salámou. Umyjem si zuby, ale len decentne, lebo ma v momente napína. Namaľujem si tvár a oblečiem si niečo dostatočne elastické, aby mi to vďaka bruchu neprasklo vo švíkoch. V práci už o tehotenstve vedia, takže si hrdo oblečiem aj niečo obtiahnutejšie, čo je už vlastne skoro všetko. :) Dám si parfum (jeden z ktorého mi nie je ťažko) a "pobehnem" na autobus. Kým prídem do práce, dvakrát prestúpim, trikrát sa spotím, raz ma obleje studený pot a asi štyrikrát ma napne na vracanie (bez ohľadu na prítomnosť nežiaduceho pachu). V práci robím za počítačom, pričom nohy mám vyložené buď na bedni od kompu, debničke, ktorú mi požičala kolegyňa, alebo na smetiaku - podľa polohy, v ktorej chcú byť moje nohy. Je mi zle, akoby som večer predtým chľastala a spala len 4 hodiny... Neviem sa dočkať obeda (prípadne v iný deň je variant, že nemám chuť jesť vôbec nič). Po obede prichádza chod niečoho sladkého (na moju obhajobu, niekedy je to ovocie :D). Opäť si sadám k počítaču, zrazu dostanem kŕče a musím sa ísť natiahnuť na gauč /ešteže máme v práci relax room/. Ak ma nebolí maternica, idem si po práci zacvičiť. Opakuje sa scenár z cesty do práce. Večer prídem domov a zjem čosi "ľahké" (manžel tvrdí, že vyzerám, že by som mu pokojne v noci zjedla hlavu) a k tomu acidko... Jeden nikdy nevie, možno zajtra sa to už podarí. Pri hudbe alebo pri pozeraní televízie si hladkám čoraz väčšie bruško (hoci som počula, že niektorým mamičkám to ich lekár zakázal... Ja som ale rebelka :) ) Dám si dlhú sprchu, natriem si strie a idem spať.
S menšími obmenami, ku ktorým sa postupne pridávali iné "radosti" a niektoré zas ustúpili, som sa takto dopracovala až do ôsmeho mesiaca, kedy nepríjemnosti prestali a zostala len ťarbavosť, dýchavičnosť a tlaky na mechúr. A to som patrila k ženám bez komplikácií v tehotenstve... O vysokom krvnom tlaku, tehotenskej cukrovke, či iných rizikách u mňa našťastie reč nebola... Takže, ak nabudúce uvidíte dychčiacu tehotnú ženu, ktorá heroicky vyšliapala tri poschodia, odpustite si poznámku (aj v duchu): "Čo tak funíš, veď tehotenstvo nie je choroba!"
- Tehotenské chute - Úprimne verím, že sú na svete tehotné ženy, ktoré reálne mali chuť na salámový chlieb s džemom alebo uhorky so šľahačkou, inak by sa to asi všetci ľudia dookola nepýtali, či??? Áno, jedla som piate cez deviate a nie vždy s kostolným poriadkom a v kresťanskú hodinu, ale išla som na to postupne. Najprv slané potom sladké, nikdy nie v kombinácii. A skutočne neviem, čo majú všetci s uhorkami (toť aj v reklame na istý mobilný balíček), ja som za celé tehotenstvo jedla kyslé uhorky asi len dvakrát a aj to vtedy, keď som dostala chuť na granatír a k nemu mi jednoznačne pasujú práve zavarené nakladačky. Ale ako sa vraví, koľko ľudí, toľko chutí a to isté platí aj pre tehotné ženy, takže nie, nemusí každá zákonite vykupovať regály s uhorkami a NEMUSÍTE SA ICH NA TO DOOKOLA PÝTAŤ. Ďakujem a aj vám dobrú chuť!
- Nie si tučná, si tehotná - Áno, to veľmi dobre viem, ale to neoprávňuje ľudí bez vyzvania, opýtania či iného upozornenia chytať tehotenský pupok! Chápem, že trčí do priestoru a láka k dotyku, ale stále ide o MOJE brucho, ktoré dovtedy nikoho nijako nelákalo si ho konverzačne pochytkať. V tejto súvislosti som videla video, v ktorom tehotná žena vystavená hromadnému chytaniu bruška, začne na oplátku chytať prsia či rozkrok majiteľov oných cudzích rúk na JEJ pupku... Pekne vystihnutá podstata. Tehotné ženy sa s vami rady podelia o radosť z kopania, aby ste si aj vy vedeli predstaviť, čo práve prežívajú, ale vtedy, keď to tak samy cítia a u ľudí, ktorí sú im blízki... Tak si najbližšie pri stretnutí s nastávajúcou mamičkou strčte ruky do vrecka :)
- Najkrajšie obdobie v živote ženy - Určite nemôžem nesúhlasiť, že nosiť pod srdcom nový život je neuveriteľný zážitok, ale slovo najkrajšie by nejedna z takzvaných tehuliek (ak mám použiť obľúbený terminus technicus zo známej stránky netypicky zafarbeného nepárnokopytníka) asi pri pohľade do zrkadla zamenila za rôzne iné prídavné mená :) Okrem toho, že žena naberá na hmotnosti, tehotenstvo je popretkávané viacerými sprievodnými javmi, ktoré som už spomínala vyššie. Faktom ale zostáva, že tehotné ženy sú čarovné a že im nový život rozžiaruje tvár (nielen nadbytočným mazivom) a aspoň za seba môžem povedať, že tehotenstvo mi dávalo akýsi pocit výnimočnosti... ALE slovo najkrajšie by som určite nahradila slovami ako napríklad: najprekvapivejšie (Dosť ma prekvapilo, ako rýchlo dokážem naberať kilogramy a zároveň zabudnúť na všetky zásady správneho stravovania, ktoré som dovtedy viac-menej dodržiavala), najčudnejšie (Nechápala som, ako môže žena tak rýchlo stratiť očný kontakt s určitými časťami svojho tela a prísť o dovtedy pre ňu ľahko zvládnuteľné schopnosti - napríklad bez komplikácií si viazať šnúrky na topánkach, či nacikať do skúmavky...), najťažšie (ale nie v prenesenom zmysle slova... Myslím čisté čísla na váhe), najčarovnejšie (Bola som úplne mimo z toho, čo sa dokáže odohrávať v mojom tele vďaka malému oplodnenému vajíčku), najočakávanejšie (Dostalo ma, keď som zistila, že privediem na svet ozajstného človeka) a určite aj najhrôzostrašnejšie (Aj keď som si to nechcela pripustiť, veľmi som sa bála, aby všetko dobre dopadlo a aby som to napriek svojim sklonom k panike zvládla). A keďže mám tehotenstvo už nejaký ten piatok za sebou a výsledok nesie meno Karol, môžem dodať, že najkrajšie obdobie nielen v živote ženy, ale aj muža prežívame spolu s drahým práve teraz... Iba, že by nie :D
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?